Sub-zero bouldering

Keď ortuť na teplomeri klesne pod nulu a všade je bielo, tak aj pri nezavretých stenách sa väčšina nadšených lezcov radšej preorientuje na nadšených skialpinistov, freeride lyžiarov a snowboardistov. Je tu ale možno fanatická skupinka, ktorá aj v takomto mrazivom nečase rozmýšľa, či by sa na skalách predsa len nedalo trošku sa pohýbať.

Tento článok je určený presne členom takejto zanietenej skupinky.



“Neexistuje zima len dobré trenie”

Toto bol dlho môj obľúbený výrok a vôbec mi nevadilo, že nie je pravdivý. Nízka teplota má samozrejme vplyv na to, či sa ti šmýka viac alebo menej, ale ten vplyv je často viac negatívny ako pozitívny. Hlavne keď sa snažíš aplikovať letné stratégie. Nejdem tu rozoberať zimný alpinizmus a ak chceme zostať pri športovom lezení, tak akonáhle ide do mínusových teplôt, má zmysel baviť sa akurát o boulderingu. V čom sa teda líši plusový a mínusový bouldering?




Babka má vždy pravdu

Aspoň čo sa týka obliekania sa v zime. Na zimný bouldering sa musíš naozaj dobre obliecť. Znie to samozrejme, ale nie je to až také triviálne. Bouldering má totiž svoje špecifiká. Keď ideš v zime lyžovať, je to pomerne jednoduché lebo vieš, že ti bude zima cestou dole svahom, lebo ideš rýchlo a potom na sedačke, lebo si sa spotil a zrazu sa nehýbeš a chladneš. Tak sa proste oblečieš teplo. Keď ideš skialpovať, už je to väčšia alchýmia. Cestou hore ideš pomerne pomaly ale makáš, tak ti je teplo a ideš na ľahko ale s batohom, kde máš teplú výbavu na zjazd. Už teda musíš pracovať s vrstvami a kombinovať. Ako to vyzerá pri boulderingu? No najprv sa musíš dobrodiť s bouldermatkami pod bouldre a potom striedať krátku aktivitu s dlhými pauzami. Tomu treba teda podobne ako pri skialpe prispôsobiť vrstvenie. Zásada je neprísť pod skaly mokrý/á a mať vhodné zateplenie na pauzy medzi lezením. Kvalitné funkčné spodné prádlo je základ. Nohavice sú ideálne nie bavlnené, lebo ideš v nich nie len brodiť záveje, ale následne aj liezť a bavlna nachytá oveľa viac snehu, drží v sebe vodu, takže je ťažká a pomaly schne. Ja si na termo tričko dávam funkčnú mikinu v ktorej aj leziem, teda je dôležité aby mala dobrý strih a primerané rukávy, aby nevadila pri lezení. Na mikinu sa mi osvedčilo dať si ešte primaloftovú vestu. Prečo primaloftku? Keď je pod nulou, tak s ňou totiž aj lezieš, takže od nej čakáš nízku váhu, dobrú tepelnú izoláciu aj keď pofukuje a hlavne malý objem. Na vrch ti už stačí potom len kvalitná hrubá páperka. A nohy? Tie potrebujú extra pozornosť. Dva až tri páry ponožiek sú základ. Jeden až dva štandardné funkčné, podľa dĺžky prístupu - ak dlho šlapeš, chceš mať na prezutie suchý pár; a jedny veľké a hrubé - načo, prezradím neskôr. Topánky čo najvyššie a najzateplenejšie a ideálne rýchlo nazuteľné. Posledné doplnky sú kulich (lebo veď podľa čiapky spoznáš bouldristu) a teplé lyžiarske rukavice.





Zimné prísady komfortu

Ešte sa len doma obzeráš v zrkadle, či si sa dobre farebne zladil/a so všetkými tými vrstvami. Z domu ale určite nevyraz bez týchto štyroch vecí: aspoň litrová termoska s horúcim sladeným nápojom podľa vlastnej preferencie, Climbskin, aspoň dva sáčky na odpad a už spomínané veľké, hrubé ponožky.



  • Termosku s čajom asi netreba vysvetľovať, ale naschvál ju sem píšem, lebo práve ju najčastejšie zabúdam aj s pripraveným čajom na linke, na botníku alebo v aute.

  • Climbskin je krém na ruky. Nie ale úplne obyčajný, vďaka svojmu zloženiu a vstrebateľnosti je dôležitou súčasťou zimného “skin managementu”. Koža je totiž v mraze presušená a krehká a ľahko sa roztrhne. Je navyše nepružná a to výrazne znižuje jej priľnavosť na skalu a citlivosť. Ja si Climbskin dávam vačšinou tak hodinku pred tým, ako sa prvýkrát chytím skaly, aby sa mal čas poriadne vstrebať a koža dostatočne zmäknúť. Po lezení namaž krém, aký ti najviac vyhovuje, ale pred je za mňa Climbskin topka.

  • Sáčky na odpad? Nie je nič horšie ako sa v lezečkách brodiť snehom alebo zablateným lístím z vrcholu našich slovenských útesoidných bouldrov naspäť na nástup. Dva sáčky a prípadne aj dve gumičky ti ušetria mokré a špinavé lezečky a pri lezení ti vo vrecku nebudú zavadzať.

  • Veľké hrubé ponožky sú super vec. Keď ti totiž mrzne pri boulderingu niečo viac ako prsty na rukách, sú to práve nohy v lezečkách. Mať možnosť natiahnuť si na chvíľku v pauze medzi pokusmi hrubé teplé ponožky priamo na lezečky je komfortový “game changer”.




Bouldrový necesár

Keď už sme pri balení, tak tu je aj rýchly checklist vecí, čo by nemali chýbať v bouldrovej brašni v akomkoľvek ročnom období:

  • 2 páry lezečiek - okrem iných praktických dôvodov, znížiš šancu, že máš len 2 ľavé lezky :)

  • Mádžopytel a mádžo na doplnenie

  • Sada kief - rôzne veľkosti a tuhosti a kľudne aj jednu drátenú - čo ak ti projekt medzičasom zarástol machom

  • Pilník na kožu

  • Kvalitná páska na prsty

  • “hračka” na zohriatie a rozcvičenie prstov

  • rozcvičovacia guma

  • outdoorová lekárnička

  • čelovka

  • a v zime sa nehambi vziať aj dlhú metlu



Tipy a triky zimného boulderingu


Tip 1. Zastaneš = zmrzneš

Ako som už spomínal, zimný bouldering je fanatická záležitosť. Na skaly ideš za lezením, nie si pokecať ani vylihovať na bouldermatke. Ideš na 2-3 hoďky, nejdeš na celý deň. Tomu musíš prispôsobiť tempo, lokalitu aj stratégiu. Odkedy vystúpiš z vyhriateho auta, nesmieš sa prestať hýbať. Prídeš pod skaly, zohreješ sa ometaním snehu z balvanu a čistením chytov, rozcvičíš ramená a bedrá, zohreješ prsty, prezuješ sa, dáš si pár rozlezových krokov, jeden-dva rozlezové bouldre, prezuješ sa, dáš si čaj, prezuješ sa, dáš pár pokusov do projektu, prezuješ sa, poprechádzaš sa po lese, dáš si čaj, prezuješ sa, pokusy, prezuješ sa, prechádzka, čaj, prezuješ, vylezieš, dopiješ čaj, zbalíš, odkráčaš… Žiadne vysedávanie. Ak idete viacerí, tak skráťte série pokusov a zvýšte radšej frekvenciu striedania sa. Skrátka rob čokoľvek, čo ťa udrží v pohybe, napríklad buď kreatívny/a s bouldermatkami...



Tip 2. Oheň len ako romantický doplnok

Je fajn posedieť si pri ohni a zohriať si skrehnuté ruky. Kým si ale zohrievaš ruky, chladnú ti nohy a telo nevie, či sa má ochladzovať, alebo zahrievať, lebo zdroj tepla je nerovnomerný. Teplo z ohňa ti nikdy nenahradí telo z pohybu. V tomto prípade má teda prednosť prvý tip. Ak si aj spravíš oheň, ber to iba ako zvýšenie komfortu a na to, aby si nemusel žužlať zmrynuté klobásky, ale neseď pri ňom. S1tále sa hýb, prípadne ho využi na udržiavanie ostatných vecí v teple, napríklad lezečiek (ale pozor nech to nepreženieš).





Tip 3. Studená lezečka je zlá lezečka

Studená lezečka je samozrejme hlavne nekomfortná, ale ani neplní svoju funkciu tak, ako by mala. Jednak zmrznutá noha vo vnútri lezečky “cíti skalu” výrazne menej ako obvykle a jednak studená guma je podstatne tuhšia a menej priľnavá. To je druhý paradox “dobrého trenia” v zime - pre lezky moc neexistuje… Ako teda udržať lezečky a hlavne gumu v optimálnej teplote? Začať musíš už keď vyrážaš od auta. Lezky si už pri prístupe hoď pod bundu alebo pod vestu, aby si ich hrial/a vlastným telom hneď od začiatku. To isté platí pri prezutí sa medzi pokusmi, lezky hneď pod páperku. Lezky vyzúvaj často. Ak nie úplne, tak aspoň napoly, aby sa chodidlo pravidelne dobre prekrvilo. Ak máš dlhšie intervaly medzi pokusmi v rámci jednej pokusovej série, natiahni na polovyzuté lezky veľkú hrubú ponožku. Pred pokusom dôkladne očisti gumu od špiny a mádža a pošúchaj špičky leziek o seba, aby sa trením zahriali a mali lepšiu priľnavosť. Ak máš ale iné finty, čo ti udržia nohy v teple, kľudne do nich, ale opatrne...


Tip 4. Nie je boulder ako boulder

Nie každý boulder je vhodný do mrazivých podmienok. To, že je kosa, má svoje výhody aj nevýhody, ako som už viac krát spomínal. V mínuse určite nemá zmysel liezť dlhé traverzy, lebo pri dlhom kontakte so skalou ti jednoducho zmrznú prsty a po pár krokoch už nebudeš cítiť čo držíš. Aj výber skaly prípadne charakteru bouldra je dôležitý. Čo sa týka typu skaly, tak tvrdšie horniny ako napríklad žula alebo vápenec, či dokonca kremenec sú v mínuse priaznivejšie ako zlepenec, andezit či pieskovec. Prsty sú v zime menej citlivé, preto ak máš nejaký boľavý projekt, po ostrých dierkach, malých žiletkových pozitívnych lištách, alebo výrazných krištáloch, v mínuse je ich chvíľa. Naopak sklopené lišty, “plastickejšie” chyty a obliny majú radšej nízke plusové teploty, lebo pri nich potrebuješ pružnejšiu kožu a výraznejší cit v prstoch. Ani veľké madlá nie sú v mínuse ideál, lebo pri nich je veľká časť ruky v kontakte s ľadovou skalou a oveľa rýchlejšie sa ochladí.


Tip 5. Rozcvička nadovšetko

O tom, že správna rozcvička pred lezením je dôležitá v každom ročnom období, netreba veľa rozprávať. V zime je ale obzvlášť dôležitá nie len kvôli prevencii zranení, ale aj na to, aby čo najviac času pod skalou, ktorého v zime nie je veľa, bol čo najefektívnejšie využitý pre tvoje projekty. Mne sa veľmi osvedčila dlhá rozcvička, s ktorou začínam ešte doma. Mám svoju aktivačnú zostavu cvičení, ktorú som si namiešal z cvikov pre oblasť panvy a spodného chrbta od mojej fyzioterapeutky. Dokopy asi 15 minútová rutina. K tomu intenzívne kolečko cvikov na ramenný pletenec na TRX, aby som sa zahrial a 5 minút 10s/10s visov na veľkej lište, nech sa preberú aj prsty. Pri tom sa dosť zohrejem a to zahriatie mi vydrží minimálne kým sa mi zohreje auto cestou pod skaly. V aute som si cestou kedysi mačkával kolečko, ale už dávnejšie som ho stratil a nedoplnil, tak sa hrám s Powerfingers, aby boli prsty stále aktivované. Takáto predpríprava doma a v aute znamená, že rozcvička pod skalou už má za cieľ iba znovu poriadne prekrviť už raz aktivované kĺby a šľachy. Stále je dobré mať ale so sebou rozcvičovaciu gumu, “mačkátko” a prípadne prenosnú drevenú lištu (tú nemusíš vôbec vešať - keď si pristúpiš šnúru na zavesenie a ťaháš ju na mŕtvy ťah, aktivuješ zároveň aj spodný chrbát). Kto ma pozná vie, že sa mi nie vždy podarí všetko z tohto dodržať. Ale preto môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že to má zmysel, lebo keď to odfláknem, tak to na druhý deň (a často aj dlhšie) poriadne cítim. Ale občas niet nad ranný sunshine a toitoiku ako ultimátnu zahrievačku a črevnú rozcvičku.



Jednu z vecí, ktorú mám rád na boulderingu je, že je vlastne neobmedzený nejakými ročnými obdobiami a sezónami, a teda môžeš bouldrovať celoročne aj bez cestovania do teplých krajín na zimu, alebo do studených na leto, čo sa nedá povedať o veľa lezeckých disciplínach. Keď vieš, čo a kedy liezť, tak sa dá bouldrovať celý rok. Každé ročné obdobie je samozrejme špecifické a pri zle zvolenej stratégii vie byť bouldrovanie poriadne frustrujúce. Podmienky si ale často nevieme prispôsobiť, tak sa musíme my naučiť prispôsobiť sa podmienkam. Obzvlášť, keď sú steny zavreté, ale srdce nám piští po lezeckom pohybe.


Na záver tu sú ďalšie rokmi nadobudnuté skúsenosti zo sub zero boulderingu :)








243 views0 comments

Recent Posts

See All