Projekt 123

Tento môj instagramový projekt vznikol úplne náhodne z jednej Braňovej otázky. Braňo je vášnivý štatista a koniec roka sú pre neho vždy Vianoce nie len kresťanské, ktoré moc nemusí, ale hlavne štatistické, lebo sa ide robiť hrubá čiara za končiacim sa rokom. Koncom 2018 sa ma preto štandardne opýtal, koľko dní som sa flákal po výjazdoch. Na to som mu po krátkej chvíli vedel odpovedať pomerne rýchlo a presne, lebo všetky výjazdy mám zaznačené v pracovnom kalendári. Potom dal ale doplňujúcu otázku, ktorá sa ukázala ako celkom zákerná: "A koľko z tých dní si aj liezol?" Zistil som, že to neviem a vlastne som to ani neriešil, lebo posledné roky bolo pre mňa dôležitejšie, že som bol niekde medzi skalami a kade tade po svete a nie, či som aj liezol. Denníček mi tiež moc nenašepkal, lebo som vedel, že bolo pomerne dosť dní, kedy som sa iba nadrel a nič nevyliezol, alebo som liezol iba opakovania, alebo som flákal zapisovanie. Založil som si preto instagramový účet ako spomienkový album na lezecké dni. Dnes som za to rád, lebo okrem bleskovej odpovede pre Braňa mám aj vizuálny podklad pre spomienky na kopec lezeckých dní, ktoré by inak možno splynuli. Samotný Projekt 123 sa z toho vykľul až postupne a bol pre mňa obrovskou motiváciou do vlastného lezenia. Motiváciou, ktorú po vyše štvrťstoročí lezenia, občas hľadám ťažšie, hlavne odkedy sa mi lezenie stalo aj hlavným zdrojom obživy. Číslo 123 predstavuje "najväčšiu" tretinu roka a teda znamená, že každý tretí deň v roku by mal byť lezecký. Znie to ako strašne veľa, ale v podstate to predstavuje približne súčet víkendov, sviatkov a bežnej dvadsaťdňovej dovolenky, čiže je to splniteľný cieľ aj pre fanatického full-time zamestnanca. Alebo aj nie...


USA

Začiatok roka patril už neodmysliteľne výjazdu do USA. V Joshua Tree a Bishope sme už s Humpim a Renčou varení pečení, Jura tam už tiež nebol nováčik, ale Saša mala debut. To prinieslo kopec nových zážitkov. Lezecky som sa ale musel kusnúť do starých restov a doobjavovať zvyšok sektorov, kam sa nám doteraz nechcelo.

Leonidio, Grécko

Debutový lanový výjazd Climbingbusu smeroval do gréckeho Leonidia a v početnej, 12 člennej partičke sme vymačkali z týždňového lezenia maximum a do mojich veľkých bandasiek som si zo 40 metrových liniek načapoval hektorlitre laktátu.

Osp, Slovinsko

Predĺžený víkend v Ospe. Kedysi ich bolo za rok aj desať, po konverzii na bouldristu ich ale ubudlo a tak som vďačný aspoň za tento jeden so Saškou, Mišom a Evkou.

Fontainebleau, Francúzko

Neslávne slávny týždňový výjazd s jedným dňom lezenia. Vyrážali sme traja a cieľ bol spraviť druhú kúpeľňu a sprchu na našom baráku v Boulancourte. Začalo to zle a nezlepšovalo sa to. 80 km pred príchodom, mi praskol blok motora, 4 hodinové čakanie na odťahovku za 400€, neúspešné zháňanie servisu a potom budovateľský týždeň kedy sme od 9 rána do polnoci každý deň pretvárali studenú podkrovnú miestnosť na kúpeľňu a sprchu. Aby nám úplne nepreplo, tak sme sa aspoň na pár hodín urvali na skaly, kde sme samozrejme nič nevyliezli, ale aj za to sme boli nekonečne vďační.

Fontainebleau, Francúzko

Návrat do Fontáču už našťastie vyzeral inak. Stihli sme prísť ešte pred začiatkom Climbingbusových turnusov a trošku si oddýchnuť a zaliezť a potom už začala šnúra piatich super týždňov, kedy sa striedala jedna perfektná partička za druhou. Počasie celkom prialo a tak ešte v polovici mája som držal nadpriemer a odchádzal z Francúzka s okrúhlou päťdesiatkou lezeckých dní.




























Malé Karpaty, Slovensko

Po jemnom fontáčovskom piesočku bol návrat na rodnú hrudu trošku šok, ale keď už treba robiť na Slovensku, nedá sa moc vyberať a tak som sa kusol trošku do lokálnych projektov. Najprv v lome v Plaveckom Podhradí a potom aj na Chtelnici, kde celú jar vyčíňal Riči a vzniklo tam kopec nových ťažkých bouldrov a tak bolo ľahké nakaziť sa chtelnickou horúčkou.



Súľov a Končitá , Slovensko

Jednodňovka na Súľov vždy poteší, aj keď minulý rok som sa dostal len s dackami na Tabuľu, bol to ale už tretí lezecký deň v rade, tak som vlastne bol celkom rád za ľahké lezenie, lebo na druhý deň bola naplánovaná Končitá a tam boli úderné plány. Tie nakoniec zhatalo teplo a koža už tiež nespolupracovala tak ako mala, ale obe tieto miesta majú takú tú svoju atmosferickú mágiu, že človek sa tam len ťažko môže na niečo sťažovať...


Vysočina, Česko

Víkendovka v rámci predvádzačky Ocunu pre svojich predajcov vyvrcholilo v malej tradičnej oblastičke s peknými vežičkami a výhľadom na celú Vysočinu.

Chtelnica, Slovensko

Vo dvojici a v teple mala Chtelnica svojské čaro a aj keď nás skoro zožrali kliešte a komáre, podarilo sa odkrojiť pár ďalších kúskov z tohoročného napečeného Ričiho koláča.

Zillertal a Silvretta, Rakúsko

Letné Tour de Alps sa scvrklo na predĺžený víkend, ale to vôbec nevadilo, lebo ten vyšiel úplne perfektne v Zillertali a v Silvrette a ja som sa mohol začať aklimatizovať na žulu, ktorej ma v lete malo čakať vyše hlavy...



Plavecké Podhradie, Slovensko

Jedno pekné skoro letné popoludnie, Saška a Sofia a lom v Plaveckom Podhradí. Bolo to pre mňa také zaletovanie lezenia na Slovensku a mohli sme vyraziť na ďaleký sever.

Kuvauen, Skiri a Vingsand, Nórsko

Potulky Nórskom sme začali dlhým presunom a troma veľmi odlišnými oblasťami. Kuaven je malá oblastička skrytá medzi ostrovmi a poloostrovmi južného Nórska, Skiri magický lesík s vysokou koncentráciou krásnych bouldrov a Vingsand sa začne na bouldrovej mape Európy objavovať podľa mňa stále výrznejšie, lebo potenciál je tu obrovský, napriek tomu, že je to v mnohých ohľadoch koniec sveta.




Lofoty, Nórsko

Viac ako dva týždne bdelého snívania, turistiky a perfektného lezenia. Lofoty sú mojou srdcovkou a jedným z najkrajších miest v Európe aj keď drsné a divoké.











Smabakkan, Nórsko

Naša najsevernejšia zastávka potulkami Nórskom. Rozľahlá oblasť kúsok od Tromso mi počaroval natoľko, že aj napriek svojej vzdialenosti, sa tam určite raz vrátim a nie len na už vylezené kúsky ale aj si niečo okefovať a spraviť pár prvoprelezov.


Skravel 2, Švédsko

Rýchla zastávka na ceste na juh. Švédsko bolo upršanejšie ako Nórsko, ale drsná šedá žula sa zmenila na jemnejšiu červenú, čo bola príjemná príprava na týždňový Climbingbus vo Švédsku.

Stockholm, Švédsko

Okolo Stockholmu je roztrúsených množstvo malých aj väčších oblastičiek na lano aj bouldre, tak sme si spravili taký rýchly sampling tých, ktoré v sprievodcoch vyzerali najslubnejšie...



Aland, Fínsko

Práve sem smeroval môj vôbec prvý bouldrový výjazd a som strašne rád, že sa mi tam po 13 rokoch podarilo znova vrátiť. Nič z tej atmosféry sa našťastie nestratilo.



Fontainebleau, Francúzko

Ešte na začiatku jesennej sezóny vo Fontainebleau to vyzeralo tak, že Projekt 123 sa podarí bez väčších komplikácií, ale počasie bolo proti a zredukovala plánované dni o desať. Napriek tomu sme celkom poliezli, aj keď o nejakej satisfakcii z prelezov sa hovoriť nedá...

















Pustá Ves, Slovensko

Zvláštne ako vie byť malá slovenská oblasť náplasť na dušu po upršanom Fontáči. Tento karpatský objav ma za tri návštevy dostal naspäť k lezeckej chuti a obnovil nádej na úspešné dokončenie P123.



Chtelnica, Slovensko

Pred Vianocami chodíme s Humpim do Švajčiarska. Chrípka, veľa práce a upršané počasie nám ale zhatilo plány a tak som nemiesto švajčiarskej žuly stihol už len trikrát vybehnúť stískať karpatský zlepenec.



Projekt 123 mi teda zostal do nového roku. 2020 ale skráva veľa nepredvídateľného takže to bude napínavé. Ak máš chuť sledovať túto púť tak ako sa deje, tak sa prihlás na odber: https://www.instagram.com/climbingyear/

0 views

© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle