Potulky severom II

Updated: Sep 1, 2019

Pre Danku a Lucku sa ich severské dobrodružstvo na Lofotoch skončilo, ale pre nás so Saškou to bola ešte iba polovica dlhých prázdnin. Za polárnym kruhom sa nám páčilo stále viac, tak sme sa na juh nehrnuli a užívali sme si drsnú krásu Lofotských ostrovov a ešte vzdialenejšieho severu ďalší týždeň, kým sme sa pobrali v ústrety novému CLIMBING BUS dobrodružstvu vo Švédsku a Fínsku. Aj tento blog je sumárom útržkov mojich dojmov, veselých aj vážnych, prozaických aj poetických.

"Good morning shit"

Už aj mne samotnému začínajú pripadať posledné moje statusy trošku moc ezoterické. Tento bude preto z iného súdka - jemne praktický a edukačný. Nadpis už možno niečo prezrádza a fajnové nosy môžu prestať čítať na konci tejto vety. Ten nadpis je symbolický a vystihuje môj 23. deň na severe. Prečo? Pretože ráno som sa dobre vy... strečoval a vyliezol si pekné 7C+, ktoré sa tak volalo. To ma ale naviedlo trošku aj k tomu, že keďže som cestou k tomuto peknému kameňu stretol aj zopár toaletných balvanov, pod ktorými sa vánok nežne pohrával s voľne poletujúcimi a jemne nahnedlými papierikmi, spravím reku trošku osvetu. Jeme samé dobré veci a aj keď nami prejdú, je to stále čisto prírodný produkt a voľná príroda sa s ním vie bezproblémov a pomerne rýchlo vysporiadať. Horšie to je s toaletným papierom a, poväčšine bavlnenými, vlhčenými servítkami ani nehovorím. Ja ako stvorenie, s prirodzeným habitatom medzi balvanmi som relatívne často vystavený všelijakým nášlapným prekvapeniam, lebo ľudstvo má nejako inštinktívne vžité, že veľká kopa šutrov je ideálne miesto pre vykládku biologických zvyškov. Ak ešte čítaš, tak teraz príde tá edukatívna časť. Kopa balvanov je možno lákavá, ale mysli na nás bouldristov, pre nás je to rovnaké, jak pre deti, keby si si stiahol nohavice a drepol si cez kraj pieskoviska na sídlisku... 9 z 10 bouldristov preto odporúča dať si kávičku a "Good morning shit" ešte doma, na pumpe, či odpočívadle s wéckom. Ak to už na teba príde v prírode, tu sú moje 3 "all-time favorite-leave-no-trace" spôsoby tu na severe: 1. Zdvihni machový koberec, sprav čo musíš, vráť machový koberec, mach bude skákať radosťou za tvoju hnojivú infúzku. 2. Vykop jamu, traf sa do jamy, zakop jamu (rýchla verzia je s odvalením veľkého kameňa). 3. Môj favorit - more. To ani papier nemusíš míňať, len tak čupneš na kamene, spravíš opatrné čľup, kus ďalej dáš bidet a ta-dá! morská flóra, fauna a baktérie sa o tvoje zvyšky bezproblémov a rýchlo postarajú - už žiadny nahnedlý papierik vo veternom severskom ovzduší a míny už obchádzaš len ovčie...

Drsná kráska

Nie len drsná krása

Vôkol nás sa týči

Aj hora sa zavše

V plese žensky líči

Niekedy sa hanbí

V oblakoch sa skrýva

Myslí si že s morom,

Čo je vôkol, splýva.

Nezatají ale

Svoje členky skalné,

Neskryjú ich močiare

A ich vody kalné.

Hora má stáť hrdo,

Ako pod ňou žena

Čo drsnú krásu tiež

Dostala do vena.

Po dlhých troch týždňoch

Jedna splýva s druhou

Oddáva sa jazeru

Vprostred vodných kruhov.

Drsná krása prírody,

Z nej jemnú znova stvorí,

Stačí celé telo,

Keď do nej ponorí.

Slnko striedajú hmly,

Búrky a hrmoty,

Veľa drsnej krásy však

Skrývajú Lofoty.

Život pod psa

Tu Tara, dnes preberám Tomasove fecebookové konto, lebo sa potrebujem posťažovať. No uznajte, zobrali by ste vy svoju 91 ročnú babku na 7 týždňov stanovať do Nórska? Jasné že nie! Ale hentí neberú na vek žiadne ohľady. Každý deň chodia spať nadránom a vstávajú neskoro. Jak si tak asi mám labkami otvoriť zips na stane, keď chcem ísť cikať?! A keď sa mi z neho aj podarí ňufákom predolovať, rovno dostanem závrat! Kto to kedy videl spať na streche auta?! Ale kým je pri mne panička tak to nejako dávam, ale, keď ona s tým svojím chcú každú chvíľu niečo robiť. Túry sú ešte v pohode. To aspoň poštekám na ovce, požeriem im bobky - niektoré chutia jak tie jahňacie granule, čo mi panička nechce kupovať a trošku rozhýbem staré kosti. Čo mám ale robiť keď sa váľajú na matracoch pod kameňmi, ha? To sa ani spať nedá! To je furn nadávka, ten jej furt niečo tlačí do hlavy, tá moja je zas tvrdohlavá, tak to všetko dlho trvá... a mňa sa niekto pýta, čo chcem? Jasné že nie, aspoň že ma občas prikryjú páperkou a hodia nejakú kostičku od večere. Aj keď tie ma nejako zapekajú v poslednom čase. Ale to boli možno tie zbytky ryby, čo panička chytila. Henten ich chcel predo mňou schovať, ale môjmu nosu nič neujde - ani hovná ani odpadky. No nič, idem spať, zas mám deficit, zlatý môj gauč!

Disclaimer

Nedá mi nereagovať na tú nevďačnú dôchodkyňu. Človek jej podá pomocnú ruku a ona takto. Čo by sme my dali za také to švajčiarské dôchodkovanie v karavane v Nórsku? Keď nevládze na túre, zabalíme ju do páperky a nesieme v batohu, všade ju berieme so sebou, nech jej nemusí byť smutno v aute. Škrabkáme, hladkáme, kŕmime, napájame, kúpeme, zastrihávame... Ale nie, ona sa bude sťažovať. A to všetko len preto, že to s tým podaním labky moc nevyšlo a trošku sa okúpala. Možno trošku dosť. Ale veď to potom za ďalších 5km vybehala a keď sadala do auta, už ju ani tak moc netriaslo. Ok, beriem, že pozerať sa na mňa, jak furt padám z jedného kroku, stále červenší a nervóznejší, neni asi najlepšia zábava, ale 8A sa nevylezie samo... Aspoň by mi ale nemusela kňučať hneď do ucha hlasitosťou metalového koncertu, keď sa panička vzdiali len do inej časti auta pre zaslúžené pivo. Proste neverte útulkom, pes nie je vôbec vďačný tvor...

Narodeniny.

Ten deň, kedy sa hneď od rána teším nezvyklej pozornosti. Našťastie nie len na sociálnych sieťach, ale aj naživo. To že Saška robí raňajky nie je nič, čo by bolo treba prisudzovať narodeninám, ale keď sa do nich takto zobudím, tak to má určitý sviatočný nádych. A navyše s plnou parádou, zatajeným sanšajnom aj pralinkami. Neviem kto vymyslel Škótsko, ale Škóti vymysleli Talisker a tak napriek tomu, že som tam nikdy nebol, mám Škótsko rád. Škoda tej prohibície tuná, Lofoty by chutili podobne, keby ich niekto destiloval. Narodeniny ale vždy beriem tak trošku rozpačito. Na jednej strane si hovorím, že čo je to za blbosť, oslavovať starnutie, asi tak jak nový rok, deň ako každý iný. Na druhej strane, taký ten hlboký kúsok mojej tajne romantickej duše, čaká že sa stane niečo výnimočné, priam bombastické (to sa už ale vlastne stalo, 50 rokov pred mojimi nultými narodeninami, to bolo dosť BOMBastické). S týmto nesmelým očakávaním som sa teda po výdatných raňajkách odpotácal k bouldru, ktorý som si vybral ako narodeninový darček. Priama varianta Monstera 8A, ktorého som premohol už pred 3. rokmi. Chuťovka, môj štýl. To som si ale povedal aj minule a skoro som tam napokon zošedivel kým som to vyliezol. Dnes mám ale narodeniny, tak to musí ísť predsa... Lezenie samotné ma toho veľa nenaučilo. Ale veľa som sa toho naučil pri lezení, lebo lezenie je skvelý edukačný nástroj. Na narodeniny som sa lezením naučil pár nových nadávok. Neskôr falošnej pokore. A nakoniec umeniu zobrať porážku športovo. Happy end to nemá a aj keď nie som Ezop, dám tomu aspoň ponaučenie: každý darček si treba zaslúžiť deti, lebo vesmír má u prdeli, či máte narodeniny...