Model lezeckej techniky - Climb SMART

Vždy ma fascinovalo, s akou ľahkosťou sa niektorí lezci pohybujú na skale alebo na stene. Možno preto, že vždy som bol viac silový ako technický lezec a čím viac som liezol s technicky zdatnejšími lezcami, tým ťarbavejšie som sa cítil a začal vnímať svoje nedostatky. Nech som ale odkukával koľko som chcel, zistil som, že to nebude len otázkou copy-paste. Pred pár rokmi som sa preto vydal na dobrodružnú cestu za hľadaním vlastnej lezeckej techniky, ktorá by mi vyhovovala a fungovala v rámci mojich osobných silných stránok a slabín. Okrem toho, že som sa naučil veľa o sebe, naučil som sa aj mnohým univerzálnym princípom, ktoré sa dnes snažím naučiť aj iných. Posledného pol roka som sa snažil sformulovať akýsi model toho, čo o lezeckej technike viem a z čoho sa podľa mňa skladá. Snažil som sa na celú problematiku techniky pozerať z čo najširšieho uhla. Tento model by tak mal byť tuhým extraktom a obsiahnuť v sebe aj rôzne jemnejšie nuansy.


V tomto článku skúsim opísať a definovať základný model lezeckej techniky a následne ho začnem rozmieňať na drobné.






Model Climb SMART techniky sa skladá z 3 hlavných častí, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú, tak ako jednotlivé časti stavby. Budeme sa teda baviť o:

  1. základoch,

  2. podporných pilieroch,

  3. streche.


Základy v tomto modeli tvoria 4 dôležité prvky, ktoré sú svojim spôsobom na rovnakej úrovni, ale mali by byť rozvíjané v určitej postupnosti, aby nabrali synergický efekt. Sú to:

  • zvedomenie si vlastného tela, jeho častí a pohybu ako takého,

  • flexibilita tela aj uvažovania o probléme,

  • sila jednotlivých častí tela ale hlavne celých pohybových slučiek,

  • pohybová ale aj mentálna vytrvalosť a odolnosť.



Na týchto základoch potom môžeme postaviť 3 najdôležitejšie piliere techniky, z ktorých každý jeden čerpá z vyššie opísaných základných prvkov. V tomto modeli to sú:

  • mobilita - schopnosť aktívne využívať čo najväčší pohybový rozsah,

  • stabilita/kontrola - mať kontrolu nad celým telom a aj jednotlivými jeho časťami nezávisle

  • koordinácia - schopnosť spájať jednotlivé pohyby do väčších pohybových celkov čo najefektívnejšie.


Všetko toto by sme časom mali byť schopní skryť pod strechu automatizácie, teda aby telo malo presný pohybový engram, podľa ktorého bude daný pohyb zapájať podľa vhodnosti a bez toho, aby sme sa na celé prevedenie plne sústredili. Automatizácia je pri lezení opäť niečo funkčné a na rozdiel od tanca alebo synchronizovaného plávania nemusí mať estetický rozmer. Jej cieľ je efektivita. Automatizácia, tak ako aj strecha, je ťažká a musí dokonale sedieť na vyvážených pilieroch a silných základoch. Ak sa bavíme o lezeckom rozvoji ako celku, tak až automatizácia základných a pokročilých pohybov a techník by mala byť vstupenkou do následného špecifického silového tréningu, pretože ten je z veľkej časti zameraný na horné končatiny a v rôznych aspektoch bráni zvedomeniu si zvyšku tela.



Ako príklad k celému modelu uvediem techniku nasadania na pätu. Prvé čo potrebuješ spraviť, je pochopiť celý pohyb, teda čo sa ide diať s jednotlivými časťami tela. Potrebuješ si začať uvedomovať, čo ti v tom pohybe bráni a čo ho podporuje. Na to, aby si toho bol schopný/á musíš mať dostatočne flexibilné bedrové kĺby a svaly, ktoré bedrový kĺb fixujú a ovládajú. Zároveň potrebuješ flexibilne reagovať na úpravy polohy a nové informácie, ktoré plynú z ďalšieho zvedomovania pohybu už za pochodu. Sila je samozrejme univerzálny faktor nielen toho, aby si bol/a schopný/á dané pohyby vykonať, ale aj na to, aby si si pri tom neublížil/a. Pri nasadaní na pätu je napríklad obzvlášť dôležitá sila svalov a šliach nohy na ktorú nasadám, pretože inak je pri tom príliš zaťažovaný nielen bedrový ale hlavne kolenný kĺb. Na toto nadväzuje potreba vytrvalosti. Keď sa učíš novú techniku, vyžaduje si to veľa opakovaní a skúšania. Na to musí byť spolu s telom dostatočne odolná a vytrvalá aj hlava, aby si nepodľahol/nepodľahla frustrácii a nestratil/a koncentráciu a s ňou aj zvedomenie pohybu. Sila je takisto naviazaná na vytrvalosť, keďže vytrvalosť nám definuje práve ako dlho dokážeme požadovanú silu vyvinúť a koľko a ako efektívne potrebujeme medzi tým oddychovať. Ak budem mať dosť silné svaly stehna na to, aby mi podporovali koleno, ale vydržia to robiť v požadovanej intenzite iba 3 razy s nejakým oddychom, alebo len po dobu 10s, riskujem, že si koleno dlhším zaťažením alebo viac pokusmi zraním a potrebujem sa zamerať v rovnakej miere aj na vytrvalosť v sile daných svalov. Pokiaľ máš všetky tieto základné atribúty na dostačujúcej úrovni, si schopný/á naučiť sa danú techniku. V tomto modeli sú tieto schopnosti značené horizontálne, pretože z hľadiska techniky je dôležitejšie hlavne to, že sa rozvíjajú vo všeobecnej rovine, aby si z nich dokázal/a čerpať pre rôzne techniky.



To, že sa ti raz podarí nasadnúť na pätu v kolmici alebo jemne položenom sklone a pustiť sa oboma rukami, je však iba začiatok a do automatizácie je stále ďaleko. Základ už ale máš a môžeš sa pustiť do formovania pilierov, ktoré ti budú túto techniku zľahčovať a viac ukotvovať do tvojho pohybového repertoáru. Tieto tri piliere sú akousi vertikálnou alebo kvalitatívnou nadstavbou tých základných schopností. Umožnia ti využívať danú techniku v širšej škále situácií a rôznych podmienkach a modifikáciách. Často sú zároveň akýmsi vyjadrením vzťahu medzi jednotlivými základnými schopnosťami, čomu sa budem venovať v samostatnom článku. Pri aktuálnom príklade nasadania na pätu má mobilita, stabilita a koordinácia významný dopad na efektivitu celého pohybu. Už samotná flexibilita ti pomôže k tomu, aby si vyložil/a pätu tam kam potrebuješ, ale na to, aby si vedel/a spraviť pohyb cez nohu už samotná flexibilita nestačí. Tu nastupuje mobilita, ktorá ti umožňuje aktivovať svalové skupiny aj v krajných polohách. V praxi to teda znamená, že dokážeš telo ťahať na pätu samotnou nohou, nie rukami. Stabilita má zas na starosť kontrolu nad jednotlivými pohyblivými segmentami, ktoré sa na pohybe podieľajú, a teda napríklad, aby ti koleno alebo špička, alebo natočenie panvy nevyhodili pätu zo stupu. Koordinácia ti zas umožní prepojiť jednotlivé pohyblivé segmenty do plynulého pohybu, kde si svalové slučky navzájom pomáhajú a regulujú sa, nebránia si. Tieto tri piliere sú vždy pomerne špecifické pre konkrétnu techniku, preto je dôležité budovať ich vertikálne, teda snažiť sa dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu prevedenia a pekne ich vyčančať, ako tie stĺpy v ionskom štýle, lebo tie budú podopierať následnú automatizáciu.



Pri automatizácii už telo presne vie ako má zareagovať ak dostane správny podnet. Keď teda vzložím pätu na stup, jednotlivé časti tela sa automaticky začnú prispôsobovať známemu pohybu. Automaticky si vyberieš správne miesto kam pätu uložiť, uložíš ju pod správnym uhlom, začneš sa najprv priťahovať, pomáhať pohybu druhou nohou a rukami, správne natáčať panvu, tlačiť do vonkajšej strany päty, pričom koleno budeš ťahať ku stene. Rovnovážnu polohu nájdeš rýchlo a dokážeš ju ovládať vo väčšom rozsahu. Voila, máš ďalší automatický pohyb...


  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle

© 2017 by Think Bigger