Hra o bouldre 2



Kapitola druhá - Reštart 

Je super keď ti lezenie zachutí. A väčšinou chutí najviac keď sa darí. Po príchode druhej partie som mal presne takýto záblesk chute. Vytiahol som motiváciu z úplného dna a premenil na prelezovú zúrivosť. Zachutili mi znova ťažké bouldre, lebo som zacítil ten prelezový “pach krvi”. Problém bol, že to bol iba taký záblesk. Zanedbanú prípravu sa nedá len tak oklamať.


Po Humpiho nakopnutí som si hneď začal dávať opäť vysoké ciele. Ešte stále ubolený z prvého týždňa a s novou dávkou bolesti z hecu v Roadkill café som sa ocitol v pre mňa novom sektore The section. Hneď úvodný prieskum nastavil očakávania poriadne vysoko. Po povinnej jazde stropovými klasikami ako The Stimulator 7B+ a Renčiným projektom Porcupine left 7A+, sme sa s Humpim konečne dostali do niečoho serióznejšieho. Boulder s názvom Wrecking ball za 8A. Humpi mi hneď zbúral sny keď ho zas flashol. Aspoň sme si to mysleli, lebo popis v sprievodcovi bol nejasný a na 27crags bol nesprávne zakreslený. Po dlhšom skúmaní vysvitlo, že začína traverzom z pravej strany balvanu. Obuli sme sa teda do tohoto “predĺženia”, ale tých pár silových krokov pridalo na obtiažnosti toľko, že ani jeden sme to nedobojovali. Humpi to vzdal pomerne rýchlo, lebo ho z traverzu bolelo zápästie, ja som si však padol vo výleze toľko krát, že keď som odchádzal, cítil som sa naozaj ako po strete s búracou guľou. Sebavedomie začalo opäť upadať a tak som sa ho pokúsil zachrániť aspoň pár crocsovými prelezmi bouldrov, ktoré skúšal zvyšok partie. Taký Rhino 7B+, bol možno aj prvý crocsový prelez vôbec a ani trochu mi nevadilo, že som bol označený za hovado. Toto teniskové/crocsové lezenie má ale viacero rozmerov, aj keď nebudem sa tváriť, že nie je prejavom mojej neúspešne potláčanej exhibicionistickej povahy. Staré bouldre hlavne zrazu naberú nový rozmer a aj motivácia ich liezť je zrazu nová. Obzvlášť pri bouldri v ktorom sú pre mnohých kľúčom práve dobre založené päty a špičky, naberá lezenie v crocsoch nové dimenzie. Navyše ak existujú v zásade len dve možnosti: pozerať sa a mrznúť alebo sa pridať. Tieto “exibície” mi ale aj vnášajú taký ten hravý postoj k boulderingu, takú novú hru o bouldre. Občas mám ale pocit, že ľudia lezky dosť preceňujú. Že ich berú ako všeliek. Že keď si kúpia najdrahšie a najagresívnejšie špeciály, tak to z nich hneď spraví dobrých lezcov. Ja beriem lezky ako podporu k tomu čo už viem. Veľa je totiž v tom ako sa viem postaviť a ako viem nohy použiť, nie v tom čo mám na nich obuté.


Na ďalší deň sa mi už ale liezť naozaj nedalo a tak sa Lucka veľmi potešila, keď sme ju s Braňom zobrali k oceánu na rest day. Mišo poňal prvé dva týždne ešte pracovne a tak obetoval neraz lezenie, aj iné radovánky práci, aby mal druhú polovicu výjazdu pokoj. Zato Adam naskočil na bezrestdayový mód a rozhodol sa, že bude liezť aj za Lucku. Rest day mi každopádne doplnil sily a aj chuť na ťažké lezenie.



Bol už môj dvanásty deň v Rocklands a tak sa patrilo skúsiť niečo ťažšie, veď do našej hry o bouldre sa počíta všetko nad 7C, tak prečo neliezť rovno 8Bčka? Obaja s Humpim sme už dlhšie poškulovali po Moise Meiste v Riverside vyzeralo to presne na taký ten “tricky” boulder, kde by technika mala hrať väčšiu rolu ako sila. S technikou sme sa až tak nemýlili, ale k nej bolo treba ešte aj kurevsky veľa sily. Skrokovali sme to ledva tímovo a aj to väčšinou krokov prispel Humpi. No proste debakel. Horšie bolo, že už sa začínal prehlbovať deficit bouldrov do našej hry. Humpi sa to pokúsil zachrániť v 30’s are new 20’s za 8A+. Pokusy dobré, ale chýbal finiš. (A pritom ten krpatý “finiš” na videu sa v tom prešiel s takou ľahkosťou). Ja som zhodnotil svoje šance hneď po prvom pokuse ako mizivé a radšej som začal listovať sprievodcom, aké 7C by mohlo byť schodné. Výber sa ukázal ako sebadeštrukčný a samonasierací. Už pred troma rokmi som v Kingdom in the sky hádzal od zúrivosti lezečky o skalu. Tento rok sa zmenilo len to, že sa na mne spoza aparátu nezabávala Peťa, ale Humpi, lebo priebeh to malo rovnaký. Vždy muselo niečo streliť. Na konci dňa som tak bol s kožou aj so silami na tom rovnako ako pred restdayom.



Ďalší deň mi bolo jasné, že už sa musím držať pri zemi a vyberať si projekty dôkladnejšie a hlavne sebakritickejšie. V hlave mi to bolo jasné, ale realita je občas iná. Hlavne keď v sprievodcovi niečo opisujú ako najkrajšie 7C celého sektora, ale vykľuje sa z neho celkom štipľavý bastard. Názov tomu nakoniec aj nasvedčoval: Matter of taste. Humpi to po chvíli vzdal a ja som to dobojoval len preto, že už mi v hre o bouldre naozaj kvapkalo na karbit. Ďalší výber už bol prívetivejší a so stropom Shadow of ourself 7C sme sa nepárali príliš dlho. Deň sa síce teda skončil pre mňa +1 ale celkovo som v ten deň bol už tri céčka v mínuse a telo si pýtalo ďalší rest day.



Bol som unavený a bol som pozadu. Keď sa ani po restdayi nedarilo začala ma opäť chytať frustrácia z toho aký nepripravený som zas prišiel do Rocklands. Ak sa ti zdá, že som furt nejaký uplakaný v týchto článkoch, tak vedz, že som vnútorne naozaj aj bol. Nie je nič horšie ako keď lenivosť narazí na ambície. Inými slovami - Chcem byť makač ale nechce sa mi makať. Nové motivačné dno som tak objavil 15. deň v Rocklands. Hatchling 8A som si 3 výjazdy šetril ako flashnuteľné, veď toľko báb to má ako svoje prvé 8A… S Humpim sme v tom ale zhasli ako sviečky v orkáne. Nie len na flash. Celkovo. To sklamanie bolo horšie ako zrušené Vianoce. Serem ja lezenie aj hru o bouldre, idem si pozrieť zvieratká na safari bolo moje nastavenie. A tak sa aj stalo. Po dni lezenia prišiel ďalší rest day. Safari bolo pekné, ale asi som bol už zhýčkaný z Namíbie, lebo zdalo sa mi nejako málo zverov vonku. Tak ale aspoň som vymrzol. A ochorel na dva dni. A dostal novú šancu na reštart, ktorej som sa našťastie už chytil a nepustil ju až do konca. 







0 views

© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle