Hra o bouldre 1



Kapitola prvá - zmiešané pocity


Pocity sa miešajú ťažšie ako nápoje. Nedajú sa presne dávkovať. Výsledný koktejl je vždy trošku iný. Ten čo som mal namiešaný po prílete z Namíbie do Kapského Mesta bol ako írska ľadová káva. Silný a opojný z whisky, sladký zo zmrzliny ale s horkou koncovkou kávy, ktorej chvíľu trvá kým účinok kofeínu naplno pocítiš a realita slabého tela ťa schladí lepšie než ľad. Tešil som sa, ale mal som pocit, že nie tak veľmi ako by som mal. Mal som radosť z toho, že ma čaká ešte mesiac v Afrike, ale akosi som nebol v stave, že som sa tešil na lezenie. Rúhanie, ja viem, ale do Afriky som naozaj šiel s akousi krízou lezeckej osobnosti. Odstavec s výhovorkami som vymazal, veď je vlastne jedno prečo to tak bolo.


Prvý vyprošťovák z tejto nálady bol ale nový sprievodca. Ani nie tak preto, že by bol nejako zvlášť dobrý - autor ho pod časovým nátlakom okolia trošku odflákol, ale preto, že v ňom bolo veľa nových sektorov. Nové sektory pre mňa znamenajú nové sedmičky, v ktorých sa môžem flákať a odďaľovať trápenie sa v osmičkách. Hlavne na začiatku výjazdu, keď telo ešte presne nevie, čo od neho hlava vlastne chce na tých skalách bez farebných, anatomických chytov. Druhý vyprošťovák bola ešte neustálená klasa v nových sektoroch. Lietala ako tie všadeprítomné zapletacie vtáky, čo každému škodoradostne osrali auto, keď zaparkoval pod stromom, kde mali svoje zámotkové hniezda pred Traveller’s Restom. Začína sa príjemne, keď čísla až tak nebolia a hoci si človek hovorí, že to fakt asi nebolo 7C, ego to pošteklí a to je pre motiváciu fajn.






Prvý týždeň sa motivácia hľadala ale aj tak dosť ťažko. Nepomohol jej ani dážď ktorý nás na dva dni ukotvil v chatičke, ani Braňova vyróza, ktorá ho odstavila od lezenia hneď druhý deň a už vôbec nie tretí lezecký deň, ktorý bol síce celý veľmi príjemný ale zle sa skončil. Aspoň pre Lucku. Sám som si zažil zranenie v Rocklands pred piatimi rokmi, po ktorom som sa 3 týždne len prechádzal pod skalami a nikomu by som to neprial. Lucka mala tú smolu, že dopadla ešte horšie pri nešťastnom zoskoku si tak podvrtla členok, že už sa ani na tie skaly nemohla prechádzať. Chromá zvyšné dva týždne v raji hopkala medzi chatkami a čakala kedy budeme mať rest day. Ale ja také príbehy píše život a Lucka to napriek všetkému brala statočne a my sme sa jej to snažili spríjemniť ako to len išlo.



Naša pôvodná lezecká zostava sa tak scvrkla na 4 chlapov - Adama, (už zotaveného) Braňa, Miša a mňa. V tejto zostave sme ale nebojovali dlho, lebo po týždni prišli minimálne pre mňa nová vlna motivácie - náplň druhej chatičky: Renča, humpi, Ivo a Jura. S Humpim sa vždy trošku hecujeme pri lezení a vieme jeden druhého motivovať, ale to čo sa dialo hneď prvý lezecký deň bolo ako pár faciek a kopanec do rozkroku. Išli sme do nového sektora kúsok nad kempom a zakotvili hneď na prvom kameni. Ja som si už klasicky, zhýčkane sadol na matrac a vychutnával si slnko na tvári so zavretými očami a nikam som sa neponáhľal. Keď som ich otvoril tak som len s nemým úžasom sledoval a najprv nechápal čo sa deje. Celá prišlá úderka sa prezula, rozložila matrace a hneď sa pustila do bouldrovania. Humpi si flashol Free Hugs 7A+ (oki, pohosa, to si dám tiež…), bez vyzutia hneď flashol Night sesh 7B+ (to už som spozornel, ja som sa v 7B+ celkom trápil prvé dni), keď zišiel z balvana a rovno si sadol pod Hellfire 8A a dal to z prvej bomby tak EKG mojej motivácie sa ustabilizovalo na horizontálnej čiare po tom čo padla na úplné dno a potichu vykrvácala. Čo tu robím takýto slabý!?



Dal som si ale dve-tri mentáne facky, hrkol do seba trošku Klipdriftu z ploskačky a začal sa pomaly rozcvičovať. Neviem prečo ma to tak zdrvilo, že Humpimu takto ide. Mal by som sa tešiť. Vôbec sa mi ale nechcelo liezť. Najradšej by som si šiel čítať na chatku. Ale vedel som, že už nie je návratu. Že keď sa teraz začnem opúšťať, už to bude len horšie. Obul som sa a dvoma zbrklými pokusmi som si ešte pár krát kopol do motivácie, keď už leží na zemi. Necítil som pohyb, prsty ma nedržali a pálili, hlava celá zlá, telo drevené. Na tretí pokus som to nejako uzhyboval, pocit z prelezu nič moc. Ako sa teraz vzchopiť a nakopnúť do ťažšieho? Tá vnútorná vojna je vždy najťažšia. V posledných rokoch beriem lezenie moc bohémsky. Nechce sa mi trpieť, chcem si to užívať, chcem mať z neho dobrý pocit. Ale na druhej strane už chvíľu túžim zažiť takú tú dravosť ako kedysi, také to lezecké “frenzy” kedy bolesť a nepohoda prestanú existovať, pretože to zviera vo mne zacítilo krv a to je to jediné, čo mu zaplnilo celú mysel a stalo sa ultimátnym životným cieľom.


Kedysi som zažíval také momenty denne, keď som 4 hodiny v starom kaféčku liezol už celý ubolený a zodratý už so štvrtým parťákom. Teraz je akési ťažšie dostať sa do takéhoto tranzu. Blúdiac v mysli týmito myšlienkami som si spomenul na predchádzajúci lezecký deň, keď som Lucku doviezol od doktora z Clanwilliamu a vybehol som si sám zaliezť do sektoru Danger Zone, kde som stretol mladých Čechov. Tým sa to v Rocklands už krátilo a tak krvavé prsty - nekrvavé prsty, drtili jeden ťažký boulder za druhým už niekoľko dní vkuse a bez vyhliadky na rest day. Vtedy som sa tomu smial. Teraz ma to ale dobehlo a na chvíľu ma zalial až melancholický smútok. Predvčerajších tridsaťtri sviečok na torte ten ešte viac umocnili. Toľko demotivačných faktorov naraz však spravilo úplne nečakaný koktejl a zrazu sa mnou rozliala zúrivosť. Zúrivosť na vlastnú lenivosť a pohodlnosť, na to ako sa ľutujem a hlavne na to, že som v Afrike a len vymýšľam výhovorky miesto toho aby som si vymýšľal projekty. Prelezová zúrivosť. Night sesh šla druhým pokusom a zúrivosť vo mne ešte vzrástla. Hellfire som prebehol tak ako Humpi a cítil som ako sa vo mne zapálil ten starý známy pocit, tá chuť liezť a preliezať. To nastavenie Think BIG! ktoré sprevádza všetky aspekty môjho života. Tam a vtedy vznikla hra o bouldre, hra ktorá sa so mnou a neskôr aj s Humpim niesla po zvyšok výjazdu a ktorá mi dala zmysel tohoročnej Afriky a pomohla mi vrátiť sa v čase do sveta, kedy mi vydretý boulder alebo cesta chutili viac ako steaky.




#travel #exploration #nature #bouldering #southafrica #rocklands #climbing

17 views

© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle