Tri "jednoduché" pravidlá lezenia



Workshopy lezeckej techniky robím už vyše roka a počas toho obdobia som pracoval s lezcami s rôznou technickou úrovňou aj fyzickou výkonnosťou. Niektorí boli úplní začiatočníci a niektorí už lezú celé roky. Väčšina z nich ale vždy brala samotný lezecký pohyb čisto intuitívne a nerozmýšľali, že by tam mohli platiť nejaké univerzálne pravidlá. Mnohí ani nechcú zviazať taký slobodný a voľný šport nejakými pravidlami. Ak aj patríš k nim, tak si za slovo "pravidlo" dosaď slovo "zásada" a kľudne čítaj ďalej.

Podstatou workshopov nie je len ukázať ľuďom čo robia dobre a čo môžu zlepšiť, prípadne im len dať nejaké tipy a triky. Snažím sa učiť ľudí učiť sa lezeckému pohybu, viac ho vnímať, definovať si ho a analyzovať pre seba, hľadať tú skrytú fyziku a vymýšľať si vlastné pravidlá. Nielen spraviť krok, ale pýtať sa a hľadať, prečo to tak funguje. Nie každý je na to nastavený, nie každý to dokáže a nie každý to tak chce. To je úplne v poriadku, veď každý chceme od lezenia niečo iné. Niekomu stačí nadiktovať kroky a uspokojí sa s tým, že sa dostane na vrchol, pre iného je dôležitá ta cesta poznania a objavovania, aj za cenu toho, že sa na vrchol nedostane a niektorých baví to šperkovanie pohybu do dokonalosti.

Rád nechávam ľudí trápiť sa. Nie preto, že by som bol nejaký sadista a baví ma pozerať sa, ako im to nejde,ale preto, že verím presne v ten druhý prístup. Verím, že je dôležité hľadať a nachádzať vlastné riešenia na lezecké problémy, lebo keď prídem na skaly, do hôr, alebo stačí, ak si pôjdem zaliezť mimo workshop, nikto ma za ruku vodiť nebude. Neúspech je dôležitou a podstatne väčšou súčasťou progresu. Napriek tomu, hneď na prvom workshope "prezradím" v závere 3 "jednoduché" pravidlá. Tie úvodzovky sú tam preto, lebo každý, keď ich počuje si povie: "Aha, to je jednoduché, jasné veď to vlastne viem, to je logické!", v skutočnosti všetkých nás v lezení brzdí práve nedodržiavanie týchto zásad, lebo často sa nám to zdá "neprirodzené". Ja pod "neprirodzené" rozumiem, že môjmu telu nie je pohyb, ktorý si tieto pravidlá vynucujú, známy a teda prirodzený. A tu sa otvára večný priestor pre učenie sa nových techník, aby telu bolo prirodzených čoraz viac polôh a pohybov. Postupne si teda prejdeme 3 základné pravidlá, ktoré sú takmer univerzálne platné a majú synergický efekt, teda musia byť dodržané všetky 3 naraz, aby sme z nich mohli ťažiť naplno.

Pravidlo č. 1: Zadok ku stene

To je jedno z tých pravidiel, ktoré je často ťažko dodržať. Hlavne ak máš, podobne ako ja, pohybový rozsah šachovej figúrky. Ja keď sa snažím mať obe nohy na stupoch, kolená otváram každé na inú stranu a snažím sa prilepiť sa na stenu, tak je to žalostný, až komický pohľad. Bedrá mi jednoducho nedovolia dostať zadok ku stene. Ak chcem toto pravidlo splniť, musím k nemu pristúpiť inak ako je moje telo zvyknuté. Ak mám nutkavú potrebu zostať otočený telom ku stene, alebo si to vyžadujú chyty alebo smer cesty, často mi stačí "iba" vypustiť jednu nohu pod seba a navážiť sa na tú druhú. Druhá možnosť je otočiť obe kolená do jednej strany a dostať zadok ku stene bokom. Tretia možnosť je "vykoziť sa" - teda otočiť jedno koleno "dovnútra" a výrazne smerom dole. Aké jednoduché!

Problém vždy nastáva, keď sa snažíme teóriu previesť do praxe. Pretože na prevedení a technike pohybu, ktorý sa ukrýva za týmto pravidlom veľmi záleží a ovplyvňuje efektivitu a použiteľnosť všetkých takýchto zásad. V predchádzajúcich článkoch som sa pomerne obšírne venoval technike nôh. Okrem samotných polôh a techník nôh je pre toto pravidlo využiteľný hlavne poznatok, že nohy a ruky vedia plniť rovnaké pohybové funkcie. Pre oprášenie: rukami sa väčšinou len ťaháme, ale vieme sa nimi aj tlačiť a nohami sa väčšinou len vytláčame, ale vieme sa nimi aj priťahovať. Ak chcem dostať zadok ku stene musím ho k nej väčšinou ťahať. Je veľký rozdiel z hľadiska efektivity, či to večne budú robiť ruky alebo sa to naučím robiť nohami. Ako? To sa ťažko ukazuje aj na videu, nie to popisuje slovne. Skúšaj, hraj sa, objav si to.

Toto pravidlo samozrejme platí aj pre samotný pohyb, ale najdôležitejšie je dodržiavať ho pre dosiahnutie "parkovacej polohy" teda polohy, ktorá je energeticky čo najmenej náročná a je východiskom pre ďalší pohyb.


Pri tomto pravidle je potrebné si uvedomiť aj pár ďalších skutočností. Jednou z nich je práca s ťažiskom a udržanie rovnováhy. Pokiaľ dokážeš zadok dostať ku stene, ale nie si v rovnovážnej polohe, dokážeš ho tam udržať iba krátko alebo s veľkou námahou (väčšinou rúk). Rovnovážna poloha sa najlepšie hľadá ťažiskom niekde v okolí ťažiska trojuholníka, ktorého vrcholy sú tvoje 3 oporné body. Ak som práve narazil na hranice tvojej geometrickej predstavivosti, tak to trošku rozpíšem. Teória troch pevných bodov je v lezeckej metodike veľmi populárna. V každej horoškole ti povedia, že máš mať tri pevné body a si v pohode - teda stáť na dvoch nohách a držať sa jednou rukou ak sa chceš prechytiť druhou rukou, alebo sa držať dvomi rukami a stáť na jednej nohe ak chceš spraviť krok tou druhou. Tak tieto tri oporné body si pospájaj pomyselnými čiarami a vznikne ti trojuholník. To je ešte pomerne ľahké si predstaviť, tak trošku pritvrdím. Predstav si ďalšie pomyselné čiary, vedúce z vrcholov trojuholníka na stredy jeho protiľahlých strán, tzv. ťažnice trojuholníka. Máš? Či už sa ti z toho krúti hlava? Ak nie, tak tam, kde sa ti tie 3 čiary pretnú, to je ťažisko trojuholníka, tam potrebuješ dostať aj svoje ťažisko.Také jednoduché... Vyššie som alibisticky spomínal, že rovnovážnu polohu treba hľadať v okolí toho priesečníku. Je to kvôli tomu, že naše končatiny majú viacero kĺbov, takže body opory zaťažujú pod pomerne komplikovaným zložením vektorov sily. Najlepšie sa to preto predstavuje pre trojuholník kde máš vystreté všetky 3 končatiny ktorými sa držíš.



Výnimka z tejto geometrie je ak ti na dosiahnutie rovnovážnej polohy stačí menej ako 3 končatiny, končatiny sa zapájajú do držania tela výrazne nerovnomerne, alebo sa ťažisko nachádza blízko nad dominantným bodom opory. Z dvoch alebo jedného bodu sa trojuholník rysuje ťažko. Na obrázku vyššie by Mati stačilo iba trošku sa pohrať s ťažiskom a vedela by sa pustiť oboma rukami, pretože "sedí" na pravej nohe (táto techniku možno poznáš a používaš a v rámci workshopov ju účastníkom pomáham nájsť a naučiť sa ju využiť).

Tá zlá správa samozrejme je, že pre každý krok ti vznikne nový trojuholník, takže z toho je celkom seriózna geometrická hračka. Dobrá správa je, že tvoje telo zvládne väčšinu z toho za teba automaticky. Je ale dobré vedieť ako to celé funguje, aby hlava vedela telu do toho vedome vstúpiť, keď náhodou bude s nejakou polohou moc bojovať, alebo budeš skúšať krok, v ktorom ti stále robí "dvere". Neber to teda tak, že teraz si musíš v každom kroku odsadnúť a nakresliť si to.


Posledný obrázok ilustruje práve potrebu zmeny ťažiska v prípade, že chceš opustiť pravú ruku a prechytiť sa ňou. Vieš si predstaviť čo kvôli tomu musíš urobiť s nohami?


Pravidlo "zadok ku stene" má samozrejme aj pár výnimiek. Najvýraznejšia je pri lezení v položenom profile, pretože ak si ľahnem na stenu, neviem správne stáť na nohách a bude sa mi ťažko hýbať. Tu teda platí: Dostať zadok nad bod opory (ktorým sa myslí noha). Ak by sme chceli to pravidlo naozaj zuniverzálniť tak by to bolo niečo ako: Dostať ťažisko na priamku, ktorú tvorí vektor gravitečnej sily zeme prechádzajúci bodom opory. Týmto sme si v podstate premietli celé pravidlo do trojrozmerného priestoru. To isté čo platí pre položené profily bude teda platiť aj pre previsy, problém je, že miesto, kam by sme mali dostať ťažisko sa, pre nohy ako body opory, nachádza za stenou a preto je nám prirodzenejšie visieť na rukách. V previse je teda dôležitosť osvojenia si dobrej techniky nôh o to dôležitejšia, aby dokázali kompenzovať absenciu rovnovážnej polohy, ktorá si nevyžaduje výrazné využitie sily rúk.


Celá táto popísaná geometria a fyzika je samozrejme iba amatérsky pokus popísať pár zákonitostí, ktoré platia pri lezení. Celá mechanika pohybu je samozrejme oveľa zložitejšia. Snažím sa ťa ale týmto spôsobom naviesť k odlišnému pohľadu na lezenie a práve snaha o implementáciu tohoto prvého pravidla je prvým krokom k efektívnejšiemu lezeniu.



351 views

© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle