© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle

Štyri ruky sú viac ako dve

Updated: Mar 12, 2019




Je super pocit naučiť sa konečne stáť na nohách, vedieť postaviť aj malé stupy, dokonca stáť len tak na ničom, na trenie. Ak ale budeš na nohách iba stáť, využívaš ich potenciál ledva na 50%. Ak chceš začať využívať aj tie zvyšné percentá, musíš sa postupne odnaučiť všetky stereotypy, ktoré nám evolúcia priniesla za tých pár stotisíc rokov. Musíš sa pohybovo vrátiť do doby, kedy bolo zbytočné sa holiť, aj keby bolo čím. Do doby, kedy si neuvažoval/a o tých štyroch dlhých výbežkoch z trupu ako o rukách a nohách, ale ako o rovnocenných končatinách.

Odvtedy si vývojovo prešiel/prešla dlhú cestu. Doslova. A čoraz viac si na to používal/a zadné/spodné končatiny. Dnes ich už sotva používaš na hocičo iné. Z morfologického hľadiska, však aj sám/sama vidíš tú podobnosť medzi rukami a nohami. Počet prstov, počet kĺbov, podobná organizácia svalstva aj kostí. Kedysi naozaj mal pojem „no-hand rest“ (oddych pri ktorom sa vieš pustiť rukami *pozn. autora) úplne iný význam. Zrejme by si musel byť zakusnutý/á do konára, alebo skaly, aby sa ti „no-hand“ podaril, pretože v tom čase si mal v skutočnosti ruky štyri.

V predchádzajúcom článku som ti neustále hovoril, aké je dôležité dobre stáť na nohách. V tomto článku ťa budem presviedčať, aby si na nohy úplne zabudol/zabudla. Nie aby si ich prestal/a používať, ale aby si o nich prestal/a rozmýšľať, ako o nohách. Nohy sú proste len ďalší pár rúk. Na nohách vieš visieť, nohami sa vieš ťahať do strán aj smerom hore, nohy vieš krásne kombinovať s rukami pri držaní sa, oddychu aj pohybe. To, že väčšina z nás stratila jemnú motoriku v chodidle a prstoch na nohách sa dá síce dlhoročným tréningom sčasti napraviť, ale pri používaní dobre sediacich lezečiek a pri adhézii moderných gumových zmesí, je to možno aj trošku zbytočné.

V lesoch francúzskej oblasti Fontainebleau síce behá bosí, dlhovlasí „Mowglí“ a.k.a “Barefoot Charles” a.k.a. Charles Albert, ktorý lezie naboso neuveriteľne ťažké prásky, ale tento štýl asi nie je pre každého. Navyše rozšírenie tohto trendu by znamenalo, že veľa čínskych detí, ale aj českých zlatých ručičiek by prišlo o prácu, gumárenský a kožiarsky priemysel by zavrávoral a ani nehovorím o výpadku ziskov outdoorového maloobchodu. Mowglí je ale jeden z tých extrémnych prípadov, na ktorom sa dá veľa vysvetliť a pri sledovaní ktorého, máš možnosť odpozorovať, čo všetko ti nohy pri lezení v skutočnosti môžu ponúknuť a ako podobné sú rukám. Zo steny ťa asi bosého/bosú poženú svinským krokom a aj na skalách na teba budú čudne zazerať, preto nazuj hnáty naspäť do lezečky a poďme sa spolu pozrieť, čo všetko ti umožnia aj takto „obmedzené“.


Túto techniku si už zrejme použil/a veľa krát, aj keď možno iba nedvedome. Stalo sa ti to zrejme, keď si sa potreboval/a načiahnuť za chytom do strany a stupy si mal/a buď moc nízko, na to, aby si na ne vedel/a efektívne nasadnúť, alebo príliš ďaleko na stranu. Najviac však podvedome túto techniku využívaš keď „dostávaš dvere“, teda keď si nevyvážený/á a začne ťa odkláňať od steny. Vtedy sa snažíš zastaviť tento pohyb čím to len ide a na príťah naspäť ku stene použiješ reflexívne aj nohu, lebo tento pud z nás civilizácia prostredníctvom evolúcie zatiaľ úplne nevykorenila. Občas je tento reflex úspešný a zachráni ťa, občas nie. Na to, aby ťa zachránil vždy, je ho potrebné rozvíjať a trénovať a teda naučiť sa aj vedome chodidlom priťahovať. Môže sa ti zdať, že prstami v lezečke veľa vody nenamútiš, ale z prstov tento pohyb bude vždy prameniť. Čím máš mäkkšie lezečky, tým viac do príťahu vieš prsty zapojiť aj priamo ohybom lezečky. Väčšinou ti ale stačí to, že keď v lezečke budeš krčiť prsty, a snažiť sa nimi akoby uchopiť chyt, začne sa ti dvíhať nart, aj päta a narovnávať členok. Ak do toho zapojíš aj ohyb v kolene, voila!, priťahuješ sa nohou. Ak s týmto pohybom začneš vedome experimentovať, možno ho nebudeš využívať iba v tých dvoch popísaných prípadoch. Tento pomerne jednoduchý pohyb ti vie totiž do istej miery veľmi pekne suplovať príťah rukami. A tu sa ti otvára nová dimenzia lezenia. Lezenia, ktoré ja volám efektívne. V mojom ponímaní je efektívne lezenie také, do ktorého zapájaš celé telo takým spôsobom, aby si preniesol/preniesla čo najviac práce na silné partie a šetril/a slabé. Táto šalamúnska formulácia dáva aj drevorubačskému, zhybovaciemu štýlu šancu, ak máš najsilnejšie práve ruky. Čo znamená, že si zrejme ochrnutý/á od polovice trupu nadol (a tieto články si aj tak radšej nečítaš), lebo silový pomer v prospech rúk a neprospech nôh sa ináč dosahuje dosť ťažko. Ber to teda tak, že každý mikrodžaulík, ktorý spotrebuješ na príťah nohou, si ušetril/a rukám.


Príťah pätou je trošku viac abstraktný ako príťah špičkou, lebo alegória k rukám sa nám robí ťažšie. Bežne sa totiž asi neťaháš spodkom dlane, čo je v prenesenom význame práve päta na chodidle. Na druhej strane, používať pätu na príťah je často ľahšie a efektívnejšie ako špičku. Napriek tomu, že noha je v podstate vo veľmi podobnej polohe ako pri príťahu špičkou, eliminuješ zapojenie prstov a väčšiny chodidla, a teda aj extra námahu, ktorú na to musíš vynaložiť. Ohýbaš teda iba chodidlo v členku a predkolenie v kolennom kĺbe. Nevýhoda je, že v päťe máš podstatne horší cit ako v špičke, a tak sa pri zlých, alebo menších stupoch a rôznych nakloneniach steny ťažšie používa.


Ak si musel/a už niekedy traverzovať po hrane previsu, prišlo ti vhod zakladať pätu. Je to taký ten leňochodí štýl, pri ktorom práve zrovnoprávňuješ ruky a nohy, lebo na ne vieš rozložiť váhu naozaj rovnomerne. Technika visenia za pätu ťa často zachráni po náročnej previsovej, alebo stropovej pasáži, alebo na miestach, kde máš všetky dobré chyty v jednej úrovni a nohy pod sebou naopak mizerné. V tomto článku ti stačí, ak budeš o visení za pätu uvažovať ako o technike oddychovania a pre potreby traverzu. V piatom článku však bude pätám venovaná dlhšia časť a visenie za ne bude tvoriť východziu polohu pre pokročilejšie techniky.


Ak pre teba bolo používanie piet abstrakné, tak ďalšia „štvorruká“ technika bude pre teba, z hľadiska porovnania s rukami, úplne moderné umenie. Tu sa totiž budeš snažiť používať vrchnú časť lezečiek od prstov až po nart. No predstav si, že lezieš chrbtom prstov a ruky... (Ak lezieš špáry, asi si sa len pousmial/a a fantáziu si nemusel/a moc štartovať.)

Zašpičkovanie využíva to, že ti lezečka umožňuje ohyb prstov skôr dohora ako nadol. A ak už máš štyri ruky, tak to, že vieš prsty ohnúť, pre teba automaticky znamená, že ich vieš aj použiť na „uchopenie“ chytu/stupu. No a čo, že v opačnom smere ako tie na ruke. V tomto prípade je to obzvlášť dôležité ak lezieš v strope a potrebuješ udržať nohy na stupoch. Ak máš silné brucho, stačí ti nohami do stupov tlačiť, ale keď to šiješ cez silu, tak už sa odkláňame od onoho efektívneho lezenia. V strope je efektívne „držať sa“ nohami, podobne ako rukami (ak to stupy umožňujú, samozrejme). Ak jednu nohu použiješ na tlak do stupu a druhou sa budeš priťahovať „zašpičkovaním“, nohy sa nielenže postarajú samy o seba, ale vedia ti odľahčiť aj podstatnú časť trupu. Použitie vrchnej časti lezečky pekne funguje aj ak si potrebuješ „vyslobodiť“ ruku spoza hrany, aby si nedostal už spomínané „dvere“. Na tento úkon ti môže poslúžiť aj päta, tá si ale väčšinou na zabratie vyžaduje výraznejšiu zmenu ťažiska a pre ďalší pohyb nemusí byť najlepšia voľba. Hlavne ak ťa cesta vedie výrazne do strany smerom od chytu/stupu, ktorý si zapätoval/a. Taký malý, ale podstatný detail je aj podšpičkovanie si stupu v línii pod sebou. Už sa ti možno pár krát stalo, že pri hľadaní rovnovážnej polohy (tzv. flaging – teda podvesenie nohy za účelom vyvažovania – tejto technike sa budeme podrobne venovať v sérii o práci s ťažiskom), sa ti voľne vypustená noha zachytila za nejaký stup, alebo len nerovnosť a tebe odpadla skala zo srdca, ako ťa to zrazu krásne zrovnalo, miesto toho, aby si ty odpadol/odpadla od skaly. Zavnímal/a si ale tento detail? Uložil/a si si ho do svojho katalógu lezeckých pohybov? Snažíš sa ho odvtedy aj vedome používať a vyhľadávať?

Toto sú všetko viac menej základné techniky a väčšinu z nich si už zrejme pri lezení aj použil/a. Na čo by som ale rád týmto a vlastne všetkými mojimi článkami upozornil je, aby si tieto techniky cielene trénoval/a, zdokonaľoval/a a hlavne používal/a vedome, nie len námatkovo. Časom, keď sa ti dostatočne dostanú pod kožu a dokážeš ich používať v správnej chvíli, nie len správnym spôsobom, môžeš ich plne prepustiť podvedomiu a vedome sa venovať náročnejším technikám. U mňa a zrejme aj u teba, funguje proces učenia sa nových pohybov v minimálne týchto krokoch:

1. Dozvieš sa o novom pohybe, odpozoruješ nový pohyb, alebo ak si už lezec na levely „master“ vymyslíš si nový pohyb.

2. Pochopíš pohyb – pochopíš antropomotoriku a funkčnú anatómiu za celým pohybom... Robím si srandu, stačí pochopiť základnú “fyziku“ toho, čo sa pri tom pohybe deje a prečo. Teda či budeš ťahať, či tlačiť a ako si čo najmenej zavadzať zvyškom tela...

3. Naučíš sa, alebo niekto ťa naučí, tento pohyb v zľahčených podmienkach reprodukovať – potrebuješ hlavne naučiť telo, ktoré svaly KEDY zapojiť a v akej intenzite. Súčasťou tohto kroku je aj prelomenie pohybových stereotypov, čo môže trvať pomerne dlho.

4. Zdokonalíš používanie daného pohybu použitím v rôznych situáciách a v „sťažených“ podmienkach – začneš daný pohyb cielene používať aj tam, kde ti je prirodzenejší iný pohyb.

5. Naučíš sa, KEDY je efektívne daný pohyb používať, aby si ho nerval/a aj tam kde je zbytočný – toto je veľmi dôležitý bod, ktorý sa často prehliada, o tom ale viac pri taktike v sérii o hlave.

6. Častým používaním dostaneš tento pohyb do podvedomej hladiny z hľadiska spôsobu prevedenia aj „miesta“ použitia

Posledný článok zo série o nohách bude venovaný práve pokročilejším technikám, tak si nalaď predstavivosť na vysoké obrátky, kúp si bandáž na kolená a veľa žraločej chrupavky, lebo miestami pôjde naozaj do tuhého.




61 views