© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle

Pokročilé techniky nôh

Updated: Mar 12, 2019



Ak sa ti po minulom článku podarilo preradiť na pohon všetkých štyroch rúk a neutrpel/a si pri tom žiadnu väčšiu traumu, gratulujem. Pre tento článok je ale voľná reklamná plocha pre špecializovanú kolennú ortopédiu, keďže ideme na pokročilé techniky a teda pôjde do tuhého.

Veľa ľudí sa čuduje, prečo na workshopoch týmto pokročilým technikám venujem toľko času a hlavne, prečo ich učím bez rozdielu pokročilých aj začiatočníkov. Predstavujem tieto techniky všetkým bez rozdielu, pretože práve oni sú peknou hyperbolou toho, čo nohy dokážu lezcovi ponúknuť. Nech ťa nemýli ten názov „pokročilé techniky“, pretože neznamená, že sa ich dokážu naučiť len lezci čo už lezú dlho, naopak. Sú to ale techniky, ktoré v ľahkých cestách bežne nepotrebuješ a začneš ich využívať až pri ťažších cestách a bouldroch. Dajú sa samozrejme využiť v akejkoľvek obtiažnosti, ale efektivita ich použitia podstatne rastie s obtiažnosťou.

Medzi pokročilé techniky nôh ja zaraďujem nasadnutie na pätu, „drop-knee“ (a.k.a. „koziu nohu“), „knee-bar“ (založenie kolena) a založenie päty spolu so špičkou. Všetky tieto techniky majú oproti tým predstaveným v predchádzajúcom článku spoločné to, že ak nemáš dobre zvládnutú ich techniku, vie byť ich použitie skôr na obtiaž ako nápomocné, ba dokonca nebezpečné. To znamená, že ak potrebuješ 5 minút a 30 zhybov na to, aby si nasadol/nasadla na pätu a dostal/a sa do „no-handu“, asi to budeš radšej liezť bez toho. Ak si ale dáš tú námahu a budeš tieto techniky trénovať systematicky a stanú sa prirodzenou súčasťou tvojho lezeckého prejavu, vedia ti nie len zefektívniť lezecký pohyb ale urobia ho aj plynulejším a krajším.


Začnem rovno tým, čo väčšina lezcov s lanom využíva málo, alebo vôbec. Pritom hlavne ak sa bavíme o lezení na umelej stene, vie ti táto technika priniesť niekoľko bonusov. Tým prvým, je taká ta frajerina, keď dokážeš sedieť na päte v kolmom, jemne previsnutom alebo jemne položenom a ničoho sa nepotrebuješ držať. Môžeš teda mávať fanúšikom/faninkám, odbaliť si proteínovú RAW tyčinku spraviť si selfie, cvaknúť oboma rukami naraz ďalší expres, alebo si proste len vyklepať a namádžovať ak nie si ten exhibicionistnický typ. Dosiahnuť túto polohu aspoň na jednom mieste sa dá na umeline v 90% ciest v kolmom profile, ak je tam dostatočne veľký a nešmykľavý stup na nohu a občas aj keď neni. Ak netušíš o čom hovorím, je to asi preto, že to nikoho nevidíš robiť. A nie je to pre akútny nedostatok exhibicionistov. Napriek tomu, že túto rovnovážnu polohu naučím workshopistov za 10-15 minút, dostať sa do nej a vedieť, kedy sa dá použiť si vyžaduje hodiny tréningu a experimentovania a kým ju dokážu efektívne použiť vo svojom projekte, tak to bude ešte chvíľu trvať.


Táto technika ponúka oveľa viac ako len „no-handovú“ frajerinu. Ak hovoríme o 4 rukách, je táto technika ako stvorená pre tento koncept. Založiť pätu na úroveň rúk si už možno skúšal/a, ale dostať zbytok tela nad ruky pomocou tej päty je už „vyšší dívčí“. Ak už si niekedy musel/a „mantliť“ cez hranu, už si sa s tým možno stretol/stretla, máš z toho zážitku asi aj zodraté brucho a bradavky, členky, a kolená ani nehovorím, prípadne aj líce a bradu a už teda vieš, že to nie je žiadna sranda, pokiaľ túto techniku neovládaš bezchybne a na intuitívnej úrovni. V mantloch je táto technika často nevyhnutnosťou, ale dá sa rovnako dobre použiť aj v kolmej stene, v previse, či pri preleze cez hranu previsu.

„Drop-Knee“ a.k.a. „Kozia noha“

„Vykozenie“ alebo hovorme tomu ako chceme, je asi najuniverzálnejšia technika nôh. Dá sa totiž použiť takmer vždy a všade. Pri tejto technike rotuješ pokrčenú nohu smerom ku stene až kým koleno nesmeruje nadol. Efektivita tejto techniky spočíva v tom, že rotáciou nohy dostaneš zadok a telo ku stene a teda prenesieš viac váhy na nohy. Okrem toho sa aj celé telo napína a jemne rotuje a teda stabilizuje pre delikátne a precízne kroky a pri vertikálnom pohybe z tejto polohy sa zapája viac svalov ako len paže a chrbát. V previsoch vieš pri správnom použití dokonca dvíhať telo už pri samotnej rotácii nohy a šetriť tak ruky.


„Knee-bar“ a.k.a založenie kolena

Toto je ďalšia z tých techník, ktorá z teba spraví „cool“ lezca/lezkyňu, lebo no-hand resty sú samozrejme strašne „cool“. Založenie kolena o veľký chyt, štruktúru, previs, hranu alebo inú vystupujúcu nerovnosť steny alebo skaly vie naozaj ušetriť veľa energie rukám. Nevýhodou no-hand restov vo všeobecnosti je, že je občas dosť ťažké dostať sa do nich a ešte ťažšie je z nich odísť. Navyše no-handy ako to už ich anglický názov napovedá, ti umožnia uvoľniť iba ruky, zato nohy a zvyšok tela dostávajú pri nich väčšinou dosť zabrať – ak teda nesedíš na polici a máš full-rest. Založené kolená si veľakrát vyžadujú naozaj výrazné zapojenie brušného svalstva a nôh. Koleno vždy zakladaj pomocou výponu na špičke, nie príťahom stehna, keďže chceš, aby tvoja noha fungovala ako zdvihák na auto, lebo samotné brucho je slabé na takýto masívny príťah. Hovoríme síce o zakladaní kolena, ale v skutočnosti zakladáš stehno tesne nad kolenom, keďže sval sa vie povrchu lepšie prispôsobiť a teda lepšie drží a nebolí tak, ako keby si tlačil/a do kosti. Dôležitá je aj poloha tela s ktorou sa pri zakladaní kolena nesmieš báť hrať a skúšať aj bizarné polohy a vykrútenia. Ak si hovoríš, že v cestách, ktoré lezieš nie sú žiadne dostatočne masívne výstupky, aby sa tam dalo založiť kolena a spraviť no-hand, aj tak je dobré si ho nacvičiť a „opierať“ kolená kde sa len dá. Opreté koleno ťa jednak zastabilizuje a jednak ti odľahčí aspoň pár percent váhy a to je pri efektívnom lezení úplne postačujúce – teda šetriť, kde a ako sa len dá.


Založenie päty spolu so špičkou

Ak už si začal/a používať päty vo väčšej miere, je dobré osvojiť si jednoduchý zlepšovák v podobe stabilizácie päty na stupe pomocou špičky, ktorá sa zaprie o stenu alebo stup nad pätou. Táto technika slúži jednak na to, aby ti päta zo stupov nevypadávala, ale v určitých prípadoch vie byť tiež základom pre no-hand rest, keďže chodidlo v lezečke sa vzprieči medzi dva stupy, alebo stup a nerovnosť steny/skaly a vieš teda za takto zaháknutú nohu visieť. Problémom tejto techniky je, že vzpriečením chodidla stráca členok akúkoľvek mobilitu do strany, čím je výraznejšie namáhané koleno a z vlastnej skúsenosti viem, že neopatrné použitie môže viesť k úrazu a poškodeniu šliach a iných tkanív v kolene.


Naučenie sa týchto techník si väčšinou vyžaduje naozaj systematický a pomerne dlhý tréning a je veľmi dôležité aby si pochopil/a „fyziku“ respektíve biomechaniku, ktorá sa za týmito technikami skrýva. Samoukom to môže trvať dosť dlho, preto je dobré poprosiť niektorého zo skúsenejších lezcov, ktorého niektorú z týchto techník vidíš používať, alebo mi napíš na climbingbus@climbingbus.com a prihlás sa na skupinový workshop, alebo individuálnu kliniku.



210 views