© 2017 by Think Bigger

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Vimeo - Black Circle

5 vecí, ktoré môžeš spraviť pre zlepšenie práce nôh



Minulý týždeň som pustil do sveta prvý zo série článkov, ktorými by som rád ukotvil a rozvinul základné veci, ktoré sa snažím lezcom odovzdať aj na lezeckých workshopoch. Jednak preto, že si to sám potrebujem skoncipovať na papieri a dať tomu pevnú formu a aj preto, že napriek tomu, že mám workshopy plné, mám pocit, že veľa ľudí sa k tomu stavia nedôverčivo, prípadne nevie, či to čo na workshopoch odznie je niečo nové a inšpiratívne. A v neposlednom rade preto, že mám tendenciu na workshopoch zbytočne veľa rozprávať a pre budúcnosť bude určite fajn mať nejaký teoretický základ z ktorého sa môžeš aj ty, potenciálny záujemca, dozvedieť základy predom a na workshope tak zostane viac priestoru pre akciu. Ak si už workshopy absolvoval, tak to pre teba bude možno príjemným zhrnutím a doplnením o to čo som zabudol alebo nestihol povedať. Najbližších 5 článkov bude venovaných nohám. Naschvál to delím na viac častí, aby som ťa zbytočne neunavil a nezahltil a hlavne, aby si mal/a vždy čas popremýšľať nad tým čo píšem. Tu je teda zoznam v poradí akom budú články nasledovať:

1. Správne lezečky a zdravé nohy ako základ

2. Silné nohy od prstov až po stehná

3. Naučiť sa stáť na trenie a precízne

4. Začať vnímať a používať nohy spôsobom ako ruky

5. Zvládnuť pokročilé techniky nôh


Začnem rovno aj prvou témou, ktorá je od pohľadu dosť elementárna, nie však jednoduchá a tvorí naozaj základ a odrazový mostík pre techniku nôh. Prečo je tomu tak? Jednoducho preto, že pokiaľ chcem byť pánom svojho tela a toho čo sa s ním deje a čo s ním chcem cielene robiť, musím najprv zabezpečiť, aby mi to také samozrejmosti ako lezečky a starostlivosť o nohy nesabotovali pri každom kroku. Oba tieto faktory totiž spolu veľmi úzko súvisia.

Ak si už niekedy musel/a navštíviť ortopéda, kvôli všeobecnej, alebo športovej prehliadke, nie len kvôli nejakej akútnej záležitosti, zrejme sa ti pozrel aj na chodidlá. Ak máš dobrého fyzioterapeuta, ku ktorému chodíš, tak už určite do tvojej cvikovej zostavy zaradil cvičenia na správne držanie tela a začal predpokladám rovno od chodidiel. U lezcov, ktorý lezú už vyše dvadsať rokov je veľmi pravdepodobné, že práve deformácie chodidla bude do veľkej miery ovplyvňovať aj iné časti pohybového aparátu. Vplyv na to bude mať hlavne veľká časť 80. a začiatok 90. rokov, ktoré sa niesli v znamení zvraštených čiel lezcov, ktorí sa snažili narvať do miniatúrnych lezečiek, často o 2-4 čísla menších. Nemusíš byť ortopéd ani fyzioterapeut, na to, aby si si domyslel, čo to z dlhodobého hľadiska spraví so stavbou chodidla. Problém dnešnej doby je, že z malých a tlačiacich lezečiek vznikol mýtus, ba dokonca sekta, ktorá má veľa nasledovníkov dokonca aj medzi dnešnými začiatočníkmi.

Čo stojí v skutočnosti za mýtom malých lezečiek? Hlavne doba v ktorej vznikol. Hlavný rozdiel medzi koncom 80. rokov a dneškom je vo výbere. V tej dobe bolo na trhu možno o 500, možno aj o viac modelov lezečiek menej ako je dnes. To navyše v našom geografickom priestore, ktorý sa ešte len začal otvárať svetu, ale v podstate aj v globále, ktorý ešte nebol taký globálny ako dnes, znamenalo, že bežný lezec mal prístup približne k 5 modelom (+ v Československu aj ku kvalitným gumeným kopačkám, z ktorých sa dajú odrezať štuple). Z tých bol možno jeden trošku zahnutý, ostatné boli rovné, niektoré boli mäkké ako žuvačka, zvyšné tvrdé ako kanady, jedny boli bez šnúrok a zvyšné zo šnúrkami. Kopyto lezečiek by Terry Prattchet označil výrazom „one-type-fit-nobody“. Pri takomto výbere si si teda nevyberal lezečky, ktoré ti najlepšie sadnú, ako dnes, ale tie, ktoré ti najmenej nesadnú. Už vtedy bolo všeobecne známe, že na to, aby ti lezečka na nohu sadla, musí noha tú lezečku celú vyplniť. Kúpa o 4 čísla menšej, mäkkej lezečky to väčšinou splnila dokonale. Pre nohu a ani pre zvyšok tela to však nebolo ani trochu zdravé a z hľadiska využitia sily chodidla a prstov ani efektívne. To platí dnes a platilo to aj vtedy, rozdiel je, že dnes máš na výber. Dnes majú výrobcovia a dizajnéri oveľa dlhší chceklist toho, čo musí lezečka spĺňať.


Možno ani dnes nenájdeš dokonalú lezečku, ktorá ti sadne ako popoluške, ale potreba kupovať si masochisticky malé lezečky je dnes už neopodstatnená. Pre cit pri státí aj pri práci s ťažiskom je dôležité, aby prsty neboli v lezečke úplne zmrštené a aby mali určitú vôľu pohybu. Nie na to, aby v lezečke „ločkali“, ale aby si nestratil/a schopnosť ohýbať kĺby prstov a meniť tým sklon členku pri postavení sa, alebo zdvihu na nohe. Ďalší častý mýtus je, že čím si kúpiš menšie lezky, tým ti dlhšie vydržia, lebo sa neroztiahnu. Opak je často pravdou. Čím menšiu lezku si kúpiš, tým väčší tlak zvnútra na ňu vyvíjaš a teda ju aj viac a rýchlejšie rozťahuješ. Navyše ak máš lezečky s mäkkou obvodovou gumou, tá často náporom “predbehne” podrážkovú gumu a ty nedokážeš postaviť malý stup a rýchlejšie prederieš obvodovku, hoci podrážka je stále v poriadku. Najväčší vplyv na roztiahnutie lezečky má ale tvoj pot. Ak nosíš lezečky ako vychádzkovú obuv alebo papuče, niet sa čo čudovať, že sa ti rýchlo roztiahnu a zničia. Lezečky sú špecializované topánky a ich používanie by malo byť „on-off“. To znamená že sú na nohe, iba keď s nimi lezieš. Keď vysedávaš na bouldrovke, alebo ideš istiť parťáka/parťáčku, vyzuj si ich. Jednak zabrániš deformácii nohy, ale ja deformácii a roztiahnutiu lezečky. Veľa začiatočníkov si kupuje lezečky ako bowlingové boty a chce v nich vydržať „hrať celý turnaj“. To často vychádza z predchádzajúcich skúseností s inými športami, kde nie je bežné, že si obuv v oddychových pasážach vyzúvaš. S takýmto dlhším nosením lezečiek na nohách je spojených aj pár hygienických faktorov. Spotená koža lezečiek priam láka baktérie, ktoré môžu spôsobiť nepríjemne zápaly okolo nechtov a plesne pod nechtami vedia spraviť z lezenia peknú tortúru.

Ako si teda vybrať správnu lezečku a podľa akých atribútov? Zlaté pravidlo stále platí: noha by ti mala vyplniť celú lezečku. K tomu si ale treba pridať už aj výcuc z predchádzajúcich paragrafov, a teda, že budeš môcť prsty aj s lezečkou ohýbať v prstových kĺboch (ak by to tvrdosť podrážky umožňovala). Treba si hlavne uvedomiť na aký typ lezenia si lezečku primárne kupuješ. Väčšina skúsenejších lezcov má viac ako jeden pár lezečiek a tie sú rôzne. Problém lezečkovej univezality je, že v ničom nebude nikdy excelovať a to treba mať neustále na mysli. Je iné ak si kupuješ lezečky na umelú stenu a iné ak je to na špecifický druh skaly. Iné lezečky sa hodia do platní a iné do previsov. Iné na bouldre a iné do bigwallov. Na umelú stenu a prevažne previsnuté lezenie na skalách by som odporúčal mäkší a zahnutý typ lezečiek. Pri týchto typoch lezenia stojíš buď na väčších ale oblých stupoch, alebo potrebuješ stupy „uchopiť“ lezečkou a pritiahnuť sa tak ku stene, či skale. V položených platniach na trenie je mäkká lezečka tiež super, pretože vláčnejšia guma sa ľahšie prispôsobí všetkým nerovnostiam a trecia plocha je tak vyššia, ale v dlhších a kolmejších cestách po malých stupoch je tvoj najväčší priateľ rovnejšia lezečka s tvrdšou podrážkou. Tvrdá podrážka ti vie byť totiž oporou a nohy sa ti na malých stupoch tak rýchlo neunavia, aj keď je to za cenu zníženej citlivosti.


Čo sa týka spôsobu zaťahovania lezečky, tak tiež je to z časti udávané funkčnosťou. V šnurovacích sa dobre pätuje, pretože sa dajú najlepšie utiahnuť a nevyzúvajú sa, ale zašpičkovať v nich je kvôli šnúrkam na špičke peklo. Opačné platí pre našuchovačky, ktoré stačí, že sa trošku spotia a už sa päta pri technickejšom pätovaní vyzúva. Lezečky so suchým zipsom sú tak niekde na pol ceste – sú tiež ľahko nazúvateľné, dá sa v nich nadpriemerne pätovať aj špičkovať, ale postrádajú jemné nastavenie utiahnutia, aké majú šnurovačky a bezproblémovosť konštrukcie akú majú našuchovačky (často sa rýchlo prederú alebo odtrhnú pracky suchých zipsov). Ja osobne som vždy preferoval stredne tvrdé šnurovačky pri lezení s lanom a mäkšie a agresívnejšie zahnuté lezky so sucháčom na bouldre, ale najlepšie si vytvoriť vlastné preferencie.

Prečo to tu tak dlho rozoberám? Pretože voľba lezečky do veľkej miery ovplyvňuje efektivitu techniky nôh, ktorú sa dokážeš naučiť a aj to ako ju dokážeš použiť. Ak sú ti lezky priveľké, daj zbohom malým stupom. Ak máš moc tvrdé lezečky nečuduj sa, že sa nevieš postaviť na trenie a „šmýka“ sa ti aj z veľkých stupov a podobne. Ak sa ideš učiť pätovať, pôjde ti to horšie v lezečkách, ktoré máš už hodinu vkuse na nohách, lebo spotená noha sa ti z nich bude vyzúvať.

Kapitola sama o sebe je aj starostlivosť o lezečky. Nie len tá hygienická, ktorá pozostáva z použitia spreju, ktorý zabráni vytvoreniu rozkvitnutej záhradky, keď si necháš lezky po víkende pár dní v batohu, alebo občasného opratia, ak už v nich máš potné blatko. Mám namysli hlavne starostlivosť o gumu, ktorá používaním a časom na povrchu oxiduje a stráca svoje pozitívne vlastnosti. Niektorým by dokonca úplne stačilo očistiť si ju od blata, hliny, trávy a magnézia pred tým ako nalezú do cesty alebo bouldra. So špinavými lezkami je to ako na valivých ložiskách. Gumu treba zahriať a vyčistiť od bordelu aj zoxidovanej vrchnej časti až kým nevŕzga a lezky sa doslova lepia pri priložení o seba. Naliezať do ciest a bouldrov vonku s čistými lezečkami patrí aj k základnej lezeckej etikete, keďže napríklad piesok a vápno sa špinavými lezkami doslova ničia.


Ak preto máš pocit, že s tými nohami ti to nejako nejde, neveríš im a celkovo to radšej rýchlo prezhybuješ, lebo máš tak malé lezečky, že sa ti už na nohy ani nechce postaviť, zamysli sa nad týmito hintami a zameraj sa na to, čo tvoje nohy potrebujú. Často sa dá zlepšiť aj o stupeň optimalizáciou materiálu, ktorý používaš. Ak máš k tejto téme otázky alebo ďalšie postrehy, napíš mi to kľudne do komentárov alebo mailom na climbingbus@climbingbus.com



136 views